reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nina Kvasňovská

Nina Kvasňovská

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

ja som taka mladina este.. nepoznam sice vela mojich rovesnikov ktori by citali SME ale ja ich sem hadam dotiahnem:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Nezaradené

Vnútorné konflikty

Nina Kvasňovská

Vnútorné konflikty

Ak pod týmto nadpisom očakávate čokoľvek, čo sa akokoľvek dotýka politiky, vopred vás upozorňujem na váš omyl.

  • 18. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 921x
  • 20
Starký, neštvi ma...

Nina Kvasňovská

Starký, neštvi ma...

Keď som mala asi 6 rokov, starký mi natlačil do hlavy, že coca-cola je iba americká žbrnda. Ja som sa cez to preniesla, ale na moju vtedy štvorročnú sesternicu to malo zrejme väčší vplyv. Snáď aj preto čašníčka takmer umrela od smiechu a ja od hanby, keď sesternica predniesla: Pohár americkej žbrndy si prosím.

  • 31. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 685x
  • 6
Zo života muža, či skôr zo života s mužom...

Nina Kvasňovská

Zo života muža, či skôr zo života s mužom...

Ako som už niekoľkokrát spomínala, ešte som na svete len relatívne krátko, ale stihla som toho dosť. Možno preto, alebo aj z hociakého iného dôvodu mám pocit, že keď raz budem chcieť ísť do púšte, do krutých mrazov a vo vrecku budem mať len jednu omrvinku z piškóty, prežijem. Nie som skaut, ani McGiver, proste dennodenne sa ocitám po boku muža (odteraz Bubo, pretože jednak je slovo muž veľmi oficiálne a jednak svojho Buba považujem skôr za veľké mimino). Takže každý deň sa ocitám po boku Buba, a každý deň si vravím: Keď už som prežila toto, prežijem asi všetko.

  • 25. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 671x
  • 5
Ako som stratila peňaženku, alebo Dobrý človek ešte žije

Nina Kvasňovská

Ako som stratila peňaženku, alebo Dobrý človek ešte žije

Mama o tom ešte nevie tak jej to nevravte:) Po príchode na parkovisko OD Hypernova sme objavili mimo ostatných košíkov na kolieskach jeden osamotený, veľký, bez mince, a tak sme neváhali a vzali ho. Núti ma to myslieť si, že všetkému na vine je práve on...ten košík. Bol to len krátky nákup v Hypernove... Kúpili sme malý melón, kilo a pol hrozna, jeden malý ruksak za 200 korún a nafukovaciu loptu v super akcii, len za 8 korún a pamätám sa, ako som ten nákup zaplatila z peňazí v mojej peňaženke. A potom si už nie som v ničom istá....

  • 21. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 582x
  • 5
Remeslo má zlaté dno

Nina Kvasňovská

Remeslo má zlaté dno

Jarmoky, trhy, hody.... Okrem kolotočov, vietnamského oblečenia a pečenej klobásky sa kde-tu objaví aj čosi, pri čom sa oplatí zastaviť a nachvíľu obdivovať aj niečo, nad čím nekrútime hlavou so slovami: „Páni, tá technika sa teda pohla dopredu...“ Alebo: „Mňa tam nedostaneš, hodila by som šabľu!“  Stretneme tu síce mnoho počerných kolotočiarov a ich načančanej techniky, ale mnohých to v kútiku duše priam ťahá k starému košikárovi, ktorý usilovne premieňa kus vŕby na rozkošný košík. Na maliny, jahody, hríby, piknik, či nedeľný nákup. A tak sa tam ideme pozrieť, veď, ak aj nekúpime, deti sa trošku obzrú za históriou, za tradíciou... a my sa s obdivom prizrieme rukám starca, ktorý vpletá do vŕbových prútov všetku svoju lásku.

  • 15. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 652x
  • 12
reklama
Čo ešteeeeeeee??!

Nina Kvasňovská

Čo ešteeeeeeee??!

Milí priatelia, ja som sa vážne dlho zaoberala tým, na čo ešte treba v dnešnej dobe poukázať, čo by sme si ešte mali uvedomiť a v prípade potreby sa pred tým chrániť, alebo skrátka a dobre, čo by som vám ešte mohla napísať. Pravdupovediac, teoreticky by som mohla napísať čokoľvek, od svojho beletrizovaného životopisu, až po hororové scény. Veď na to sme tu... Aby sme písali o tom, o čom písať chceme. Ale samozrejme chceme, aby nás čítali:) A hoci teoreticky môžeme písať čokoľvek, my chceme prísť s niečím, čo tu ešte nebolo. Teda aspoň my normálnejší, ktorí v každom blogu nespomíname politiku, hoci o nej hrubé H vieme. No a keď som sa nad tým minule v posteli hlbšie zamyslela, zistila som, že už tu bolo VŠETKO!

  • 8. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 705x
  • 11
O mojich tvárach

Nina Kvasňovská

O mojich tvárach

Každý človek má dve tváre. Vonkajšiu a vnútornú. Alebo dve vnútorné plus jednu vonkajšiu. A sú aj ľudia, ktorí majú niekoľko vonkajších tvárí. No to je jedno. Proste, sa tiež radím k viactvárovým ľuďom. Obzvlášť preto, že ako som už spomínala, každý má viacero tvárí. Najmenej dve. Hm, tak vám ukážem obe moje tváre, a je na vás, pod ktorou si predstavíte vonkajšiu a pod ktorou moju vnútornú tvár.

  • 24. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 629x
  • 5
Marek a Lucia

Nina Kvasňovská

Marek a Lucia

Rozhodla som sa zverejniť aj druhú svoju poviedku. Tí, čo ma čítajú, vedia, ktorá je prvá:) Veľa ľudí má podobné romantické, ba až gýčové predstavy o láske... Ja som ich dala na papier. Opať som sa priznala k zlomku toho, čo je vo mne. Celú ma nespoznáte nikdy. Ale to, čo píšem vám aspoň priblíži, čo sa preháňa v hlave človeku ako som ja. Nikdy by som si nemyslela, že sa pridám k tým čudáčkam ako napríklad Pilcherová Steelová a podobne. Ale aj tak, nič sa nedá robiť, som dievča. Tak tu ju máte. Moju druhú poviedku o jednej z mnoha foriem lásky...

  • 2. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 570x
  • 4
My ženy...

Nina Kvasňovská

My ženy...

Jedným ide o peniaze, iným o lásku, niektoré ženy túžia po kráse, ale všetky a to bez akéhokoľvek rozdielu pasieme po prestíži. Samozrejme prestíž je veľmi subjektívny pojem, aj keby sa vám to tak nezdalo. Každý vidí, či hľadá prestíž celkom inde. Niektoré ženy vidia prestíž vo svojej rodine. manželovi, deťoch... Uhladená rodinka pri nedeľnom obede, potom prechádzka, spoločné povyrazenie si na nákupy do hypermarketov, návšteva cukrárne... A jendo s druhým, veď vieme o čo ide. Niektoré dokonca ani nemusia mať uhladenú rodinku na to, aby ju pokladali za prestížnu. Proste každá sme iná. Ale hľadať prestíž v čakárni u ženskéhho lekára????

  • 27. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 659x
  • 8
To je moj fon, chapeš?!

Nina Kvasňovská

To je moj fon, chapeš?!

Povedz mi aký máš fón a ja ti poviem, kto si a kam patríš. -motto dnešnej mládeže a spoločnosti vôbec. Aj ja mám vybudovaný k môjmu telefónu silný citový vzťah. Toto bude moja tajná spoveď... No tak tajná asi veľmi nie, ale rozhodne to bude spoveď. Spoveď človeka, závislého od mobilu. Dnes už to nie je nič zriedkavé... Jednoducho vám v rámci hodiny etickej výchovy profka povie, že ste závislý od mobilu. Asi je aj ona, že to tak napochytre zistila. Len som sa ohradila- ja do toho nešťukám len tak, čo keby mi volali záchranári, že mi niekde vykotilo mamu alebo čo a ja budem mať mobil doma, alebo vypnutý...Potom by mi bol nanič Viete, na etickej výchove ani náhodou nepanuje disciplína, polovica ľudí tam ani nechodí. Tak či onak, aj tak ma profesorka hodila do jedného vreca k fajčiarom, feťákom, alkoholikom, gamblerom a masovým vrahom. Čo už. Možno zistíte, že sme vlastne všetci na jednej lodi. Na vlnách mobilnej komunikácie.

  • 20. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 740x
  • 28
reklama
A je to tu

Nina Kvasňovská

A je to tu

...To, na čo sme celý školský rok čakali. Koniec:) Dlho som nepísala. Medzičasom mi klesli tie čísla pod mojou fotkou. Ako to? Súdite ma za moju zaneprázdnenosť? Zvláštne. Ale tiež som nepísala z dôvodu, že som čakala na niečo inšpirujúce. Alebo skrátka na to, kým budem chvíľu sama a v hlave si trošku vyupratujem. To viete, človek potrebuje byť chvíľu sám, aby sa nad niečim hlbšie zamyslel. Aby zaspomínal na minulosť, zhodnotil prítomnousť a zamyslel sa nad budúcnosťou. Ja som v poslednom čase nebola ani minútu sama, až keď som sa ukladala do postele a to som bola rada, že som sa tam po celom dni naozaj v zdraví dopracovala. Ale včera som si ten čas našla. A zistila som, že už sa nemusím náhliť s úlohami, s projektami, s písomkami, či skôr ťahákmi, jaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaj ako je to len dobre... Ale k veci.

  • 19. jún 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 786x
  • 13
O tom, ako treba deti púšťať do sveta...

Nina Kvasňovská

O tom, ako treba deti púšťať do sveta...

...alebo,Dnes vám poviem, čo mi leží na srdci. Často sa vraví, že my mladí už k rodnému Slovensku nemáme taký vzťah ako mali kedysi naši rodičia, či starí rodičia. Toto by som chcela trošku vyvrátiť, ale vo veľkej miere hlavne zdôvodniť. Všetci ľúbime Slovensko ale povedzme si úprimne, kto už niekde bol, veľmi dobre vie, že v niektorých prípadoch predsa len platí - Všade dobre, a niekde je dokonca lepšie. Ozrejmime si to na jednom z najdôležitejších aspektov a tým sú (možno sa vám to bude zdať zvláštne ale je to tak), dennodenne používané, milované aj nenávidené...

  • 21. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 651x
  • 13
Skôr, ako navždy zavrel oči

Nina Kvasňovská

Skôr, ako navždy zavrel oči

„Bože, bola taká krásna...“ Šepkal stenám prázdnej izby už asi tisíci krát, hladiac malú sošku z alabastru, ktorú tak veľmi milovala...

  • 11. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 030x
  • 7
O mame, pre mamu...

Nina Kvasňovská

O mame, pre mamu...

Blíži sa deň matiek a ja ležím v posteli (mala by som ležať, ale teraz píšem toto..neboj mami som dobre pozakrývaná). Keďže som chorá, zrejme nebudem mať ako ísť do mesta kúpiť kvety. Ale chcela by som to mame vynahradiť, hoci viem, že jej o kvety nejde... Aj Elán spieva- Tak ešte jedna pieseň o mame. Tej dáme, ktorú strašne poznáme. O mame, ktorú doživotne ľúbiš a predsa jej máš občas plné zuby.

  • 10. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 555x
Prečo Ťa ľúbim...?

Nina Kvasňovská

Prečo Ťa ľúbim...?

Každý človek potrebuje niekoho, na koho sa môže spoľahnúť, kto mu podá pomocnú ruku, keď prídu problémy, niekoho o koho si môže kedykoľvek oprieť hlavu a vyplakať sa mu na ramene. Niekoho, kto by mu rozumel bez toho aby niečo povedal a niekoho, kto sa k nemu každý deň privinie a povie: Mám ťa rád...

  • 9. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 702x
  • 0
reklama
Príhody a skúsenosti z PRAX-e

Nina Kvasňovská

Príhody a skúsenosti z PRAX-e

Tuším sa to stalo pred troma rokmi keď som si prežehlila brucho (Nie, nevysvetlím vám, ako sa to mohlo stať. Dodnes sama netuším.) Skrátka začala som sa báť elektrospotrebičov a ako sa neskôr ukázalo zrejme sa aj elektrospotrebiče začali báť mňa...

  • 2. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 586x
  • 5
...A možno predsa len bola jedna z nás

Nina Kvasňovská

...A možno predsa len bola jedna z nás

Chalani ju volali Srnka. Myslela som, že kvôli jej plachosti. Ako som sa neskôr dozvedela, bolo to kvôli jej nohám. Boli krivé a ... veď to poznáte. Starý trápny vtip. V učení nijak nezaostávala, ale ani nevynikala. Nebola príkladom dokonalej postavy a výzoru, a predsa ste občas na chodbe školy mohli počuť, ako si chalani vravia na jej adresu Možno, keby sa o seba starala...

  • 1. máj 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 166x
  • 2
SPŠ drevárska, alebo Ako anjel učil čerta zodpovednosti

Nina Kvasňovská

SPŠ drevárska, alebo Ako anjel učil čerta zodpovednosti

Boh stvoril svet.. Zatriedil ľudí do skupín, naučil sa rešpektovať to, že ľudia si koniec koncov začali vytvárať skupiny sami od seba. Niektorí si vystáli rad na múdrosť, iní na krásu, ďalší chceli byť originálni. Niekoho lákala pradstava o bohatstve, iného predstava radosti z práce.. a vôbec. Každý mohol byť presne taký, aký chcel byť. Jedného dňa však boh zistil, že to zrejme nebol najlepší nápad...

  • 30. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 861x
  • 3
Snažte sa ma chápať

Nina Kvasňovská

Snažte sa ma chápať

Neviem kto som, čo som, kam kráčam, čí som posol.. čaká ma smrť a či spása, ale aj tak usmievam sa:)

  • 30. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 721x
  • 2
Tancom k trvalej invalidite, alebo Ako mi v pätnástke odišli kolená

Nina Kvasňovská

Tancom k trvalej invalidite, alebo Ako mi v pätnástke odišli kolená

Začalo sa to v prvej triede základnej školy, keď ma mama zapísala na akrobatický rock and roll... Bola som veľmi živé dieťa, chápem, že jej dobre padlo, keď som z tréningov chodila taká unavená, že na vystrájanie mi už sily neostali.

  • 29. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 459x
  • 8
reklama
SkryťZatvoriť reklamu